Andrezieux-Boutheon

Andrezieux-Boutheon
3. apríla 2019 lukas

Ako sa hovorí “sh*t happens“. Asi tak nejak by som zhodnotila svoj prvý turnaj sezóny.

Začalo sa to príchodom na hotel, do ktorého som po dlhej ceste autom, lietadlom, autobusom, taxíkom a vstávaní o piatej  ráno, radostne vykročila s predstavou, že si konečne oddýchnem. Vchodové dvere sa však neotvorili, hotel bol zatvorený a až po 10 minútovom premýšlaní nad tým, čo budem robiť, som si všimla žltý automat s nápisom “zoberte si kartu od izby“.  Za tie roky cestovania, som si prešla všeličím, ale automat, v ktorom si zaplatíte a vyzdvihnete kartu od izby, som videla po prvýkrát.

Cestou na izbu som čakala, že to asi po tomto “privítaní” nebude úplne najlepší hotel, no to, že je moja izba vyvoňaná arómou marihuany silnejšou ako v centre Amsterdamu som naozaj nečakala. Znovu som sa teda vybrala k “recepčnému” automatu s nádejou že mi dokáže vymeniť izbu, ktorá bola nachystaná skôr pre Boba Marleyho ako pre profesionálnu športovkyňu.  Na počudovanie to však automat nedokázal a tak som do večera strávila čas v najbližšej kaviarni čakaním na ozajstného recepčného, ktorý mi nakoniec po menšom hádaní a presviedčaním o tom, že to je len aróma v klimatizácii, izbu vymenil .

Pozitívne myslenie ma však neopúštalo, hovorila som si zlý začiatok, dobrý koniec a preto som dúfala, že sa mi tento nie najlepší začiatok vráti výsledkami na kurte. Môj singlový zápas  však vyzeral celkom opačne. Po dobrom začiatku a 6 setballoch, bol z toho zlý koniec, ku ktorému sa navyše pridala aj štvorhra, ktorá nám vôbec nevyšla.

Napriek všetkému musím povedať, že som mala tú najmilšiu partnerku, ktorá mi tento trip aspoň trochu spríjemnila. Aj ked sa hovorí, že kamarátky v tenise neexistujú, tak som veľmi rada,  že som spoznala ďalšiu fajn babu, s ktorou sa dá pokecať a zasmiať.

No a čo dodať na záver ?

Asi iba toľko, že budem na sebe pracovať ešte tvrdšie a veriť,  že dobré časy ešte len prídu ! 🙂